Ahoj zblúdilé dušičky,
rozmýšľali ste niekedy nad tým ako vidí spoločnosť muža a ženu? Mám na mysli ich tradičné vzorce správania, ktoré sa delia akoby do 2 táborov:
- čo je všeobecne akceptované,
- a čo naopak pokladané za neprijateľné.
Ja sa s tým stretávam pomerne často a pri mojich bohatých skúsenostiach ohľadom tejto témy som objavila ďalšiu kategóriu a to kategóriu " Lebo on je chlap..." a "Lebo ona je žena ... ". Táto fráza sprevádza moje šedé dni prekvapivo často a to ma inšpirovalo aj k napísaniu tohto príspevku. Ako už z názvu vyplýva v tejto časti sa budem venovať drsnejšej časti spoločnosti a ich malým prehreškom (vyzbrojila som sa titánovým pancierom, lebo očakávaná kritika bude drsná, ale čo už, beriem na seba to riziko ... :D ).
Na začiatok musím objasniť niekoľko vecí:
- nie som feministka, hoci sa to môže zdať,
- mám celkom normálny zdravý vzťah k mužom,
- nechcem sa týmto článkom nikomu pomstiť, iba napísať svoj názor,
- je pravdepodobné, že so mnou nebude súhlasiť 99% ženského pokolenia (o mužskom ani nehovorím, tam s istotou predpokladám 100%-ný nesúhlas :D ), ale aj to 1% poteší.
 |
| zdroj: www.stmivani.eu |
Čo sa to vlastne chlapom v spoločnosti toleruje?
Skočím rovno do hlbokej vody a načrtnem milión krát omieľanú tému - vzťahy. Do tejto kategórie môžme zahrnúť naozaj všetko od nevery, cez nedostatok času až po nevhodný výber partnera. Ja sa tu budem zaoberať troma najzaujímavejšími, ale začnime pekne po poriadku:
a) "nevhodný" výber partnera: vekový problém. Áno, áno, vráťme sa úplne na začiatok každého vzťahu. Nájdenie vhodného adepta pre spoločný život. Poznáte to: muž stretne ženu, žena stretne muža. Zamilujú sa (tou skutočnou láskou), a rozhodnú sa byť spolu. Ale čo ak je medzi nimi 15, 20, 30-ročný rozdiel? Ja stále hovorím, že ak je rozdiel medzi partnermi taký veľký, že by sa pokojne rovnal veku nejakého teenagera alebo viac, vtedy treba povedať rázne NIE. Viem, že sa to ľahko hovorí, ale musíme si uvedomiť, že ide pomaly o generačný rozdiel, a to nie je zanedbateľné. Možno si budú obaja rozumieť, možno sa budú milovať ako v tých pásových filmoch od Danielle Steel (bŕŕŕ), ale je tam to ALE, to uzná každý normálny jedinec. Lenže to ALE je v prípade muža oveľa menšie ako u ženy. Zatiaľ čo ona sa stretne najčastejšie s nepochopením, závisťou a neprajnosťou u oboch pohlaví, u muža je to inak. Rovesníci naňho pozerajú s uznaním, že zbalil mladú žabu, mladšie ročníky zase s obdivom a snívajúc o podobnom osude, keď príde ich čas. A názor žien? Iba pokrútia hlavami, v duchu preklínajú vrásky, celulitídu, pneumatiky a ten škodoradostný zub času, čo nahlodal ich krásu sebaistotu, ale s úsmevom na tvári mlčia a tým akoby vyslovili svoj "súhlas".
b) nevera naša každodenná - no o tomto by sa dalo napísať knihu ... počkať ... takéto knihy predsa na knižnom trhu existujú a to v hojnom počte. A keďže množstvo autorov "premrhalo" svoj drahocenný čas na túto tému, nemôžno sa čudovať, že sa nevyhla ani mojej najobľúbenejšej trojkombinácii, a to: myšlienka, prsty a klávesnica. Ale teraz len opatrne, pretože som stúpila na mínové pole. Áno, nevera naša každodenná, možno každotýždeňná, dvojtýždenná, mesačná... a takto by sme mohli vymenovať prívlastkov neúrekom. Jedno je však isté - bola, je a vždy tu bude. Rozdiel je len vo vnímaní mužskej a ženskej nevery. Samozrejme, podvedený to vidí zase úplne inak, ale ako to vidí spoločnosť? Kto zvíťazí v súťaži? Neverník alebo Nevernica? Ak ste tipovali Neverníka, máte pravdu. A prečo? Zase raz ide o mužské ego (sorry, ale inak sa to nedá vysvetliť). Jednoducho zatiaľ čo na Nevernicu pozerá spoločnosť ako na najväčšiu hriešnicu (viď. Mária Magdaléna), ktorá svojím správaním spôsobila prinajmenšom také škody na morálke ako hurikán Katrina na bankový účet USA, Neverník je naoko vyhrešený, potichu potľapkaný po chrbte, no veľakrát ľutovaný, pretože "chudák len hľadal čo doma nenašiel" alebo "určite ho zviedla". Teraz naozaj? Toto je logické zdôvodnenie nevery? A prečo sa nedá to isté povedať o Nevernici?
Ešte jeden malý príklad: Chalan a dievča / muž a žena idú po ulici. Okolo prejde mladé, pekné a na prvý pohľad nezadané dievča. Chalan/muž sa za ňou obzrie. Dievča/žena takisto, avšak s tým rozdielom, že muž to robí zo zvedavosti, záujmu, alebo proste len tak, no v ženinej hlave sa už natrvalo usadila myšlienka : "Mrcha, dievča ľahkých mravov, šľapka!". Česť výnimkám, ale nech zdvihne ruku tá, ktorej to aspoň raz nenapadlo. Moja ruka teda zostala pekne dolu, a veruže sa za to aj patrične hanbím, ale chvalabohu dospela som k názoru, že som sa mýlila. To dievča ani len netušilo, že len svojou prítomnosťou vyvolalo takú vlnu emócii, samozrejme bavíme sa o normálnych babách, a nie o chodiacich cielených sexuálnych inzerátoch. Bohužiaľ, aj takéto sme my ženy.
c) ovocie našej nevery - nakoniec to najlepšie. Fatálny dôsledok predošlého bodu. Proti nemu totiž nemožno podniknúť nič, jednoducho sa s ním iba zmieriť. Dôvod jednoduchý. Vlastne dôvody sú 2:
1. nedá sa s tým nič urobiť. Áno viem, je tam interupcia, ale čo ak je už neskoro, žena/Neverník sú proti, dieťa je už na svete a potom sú tam morálne dilemmy. Môžeme si aj hlavu trieskať o múr, na skutočnosti to nič nezmení.
2. jedinou skutočnou obeťou je dieťa. Ono je úplne nevinné, nemôže zato, že manželstvo/vzťah nefunguje alebo jeho otec hľadal vyplnenie svojho voľného času inde. Pretože ženy (podvedené) môžu skončiť vzťah s Neverníkom (ak mu samozrejme neodpustia) a pokračovať vo svojom živote s čistým listom, ale čo dieťa? Rodičovské puto nikdy nezmizne. Krv sa nezmení na vodu, ako sa hovorí.
A čo nato spoločnosť? Plne to akceptuje a zase sa miska váh priklonila (aj keď len o trošku, ale predsa) na stranu muža. Dôkazov je celé more, stačí trošku prevetrať staré kroniky a história ľudstva hovorí sama za seba. Nemanželské deti vždy boli tou skupinou obyvateľstva, o ktorej sa síce verejne nehovorilo, ale všeobecne sa s ňou rátalo. V súčasnosti to už samozrejme neplatí tak striktne ako tomu bolo kedysi, ale aj tak sa nájde skupina ľudí (staršia generácia), ktorá sa zlými očami pozerá na slobodné matky. Asi tomu bude tak preto, lebo nemanželské deti v drvivej väčšine spadajú do opatery ich matiek, čo pre muža neznamená taký zásah do života. Ale ja nesúhlasím. Dieťa je vždy vecou dvoch, lenže muž, ako tomu bolo už nespočetnekrát, sa môže spoľahnúť na toleranciu spoločnosti.
Toto bola prvá časť novej rubriky "Lebo on je chlap...". Skúste vyjadriť svoj názor. Naozaj spoločnosť toto všetko toleruje mužom, alebo je to iba prežitok, ktorý treba vyhodiť do koša ako zubnú kefku po 2 mesiacoch?
Mary Rose
PS: Aby nebolo ukrivdené nikomu, chystá sa aj rubrika "Lebo ona je žena ... ". Už si brúsim nechty na prstoch .
0 komentárov:
Zverejnenie komentára