Hnev

Ahoj zblúdilé dušičky, 

včera som mala dosť ťažký deň. Niežeby som sa chcela sťažovať, to nie, ale radšej by som takýchto dní zažívala menej. No na druhej strane som tomu aj rada, pretože ma takéto dni dokážu vyburcovať k zamysleniu sa. A to je moja Achillova päta. 

    Udalosti posledných dní mi dohodli stretnutie s mojím starým známym, ktorého isto aj vy poznáte - hnevom. Nebudem tu rozoberať klinické prípady hnevu. Som len laik, obyčajný smrtelník, ktorý sa stretáva s každodennými prejavmi hnevu. Nie je ľahké sa akokoľvek vyjadrovať o tejto téme, pretože je to veľmi subjektívne. Povedala by som, že koľko ľudí, toľko druhov hnevu. A teraz to myslím vážne. Veľmi záleží od charakteru a typu osobnosti jednotlivca. 

    Zoberme si za príklad mňa. Trochu vás však musím uviesť do obrazu, keďže ma ešte nepoznáte. Som dievča, takmer žena, a to tým vôbec nemyslím vek, ale duševnú zrelosť, pretože je všeobecne známe, že dosiahnutie istého veku ešte vôbec neznamená aj duševnú vyspelosť, tá prichádza u každého individuálne. Preto seba vnímam ako "čakajúceho v rade na lísky na vlak, avšak nie na konci rady, ani nie celkom vpredu, ale tak tretieho, štvrtého v poradí pred okienkom. Za okienkom sedí duševná zrelosť." 

Som dosť komplikovaná povaha, často príliš tvrdohlavá a hrdá (to by vám potvrdil každý kto ma pozná), dá sa povedať, že konfliktný typ, napriek tomu, že som skôr introvert, ale asertívny introvert. Viem, že sa to navzájom vylučuje, ale tak som povedala, že som komplikovaná. U mňa protiklady tvoria základ môjho života. Neznášam čierno-biele veci,  pretože  verím, že v každom je čo i len náznak dobra, a aj naopak. Neverím v dokonalosť, pretože neexistuje, ale som presvedčená, že ľudia môžu dosiahnuť svoje ciele, nech sú akokoľvek bláznivé... Hmm, aj vám sa stáva, že sa neviete poriadne charakterizovať? Ja som si to len teraz uvedomila. Ale keďže nechcem, aby tento príspevok spôsobil mozgovú mŕtvicu čo i len jednému z vás, tak sa radšej posuniem ďalej k pôvodnej téme a nebudem tu opisovať mojich ďalších milión (nedokonalých) vlastností. 

Takže ja a hnev. Neznášam, keď ma ľudia nevedia oceniť. Nech sa snažím ako chcem, nech vynaložím akokoľvek svoje sily, vždy sa nájde niekto/niečo, kto/čo moju snahu neocení. Toto je najčastejšia príčina môjho hnevu. Ale v tomto okamihu vôbec nie je podstatné, čo ma konkrétne včera nahnevalo. Podstatné je ako som tento pocit prežívala. A verte ja všetky emócie prežívam naplno a intenzívne, pretože akosi v tej chvíli naozaj cítim, že existujem. Nebolo tomu inak ani vtedy. Keďže som povedzme, trošku citlivejšia než bežný priemer, môj hnev sa prejavuje postupne. Najskôr by som ho prirovnala k 4 fázam veterného víru. 

4 fázy hnevu (podľa Mary Rose)

    Hnev je spočiatku taký malý náznak čohosi, akéhosi vánku, ktorý si sotva niekto všimne. Vánok sa objaví sem - tam, a ako prišiel, tak aj odíde, a to hlavne nenápadne. Preto mnohí ani len netušia, že sa už v človeku usalašil a len čaká na posilnenie. A to samozrejme nenechá na seba dlho čakať.

    Vánok sa postupne formuje do malého vírika, ktorý pomaly krúži dookola, no napriek tomu ešte nemá tú nebezpečnú ničivú silu. Svojimi ladnými pohybmi len skúma terén a opatrne hodnotí situáciu, pretože ešte stále cíti, že jeho bytie stojí na vratkej stoličke, ktorá ho bez mihnutia oka môže kedykoľvek hodiť do tmavej hlbokej priepasti rozplynutia. Vyhľadáva každý, čo i len najmenší zdroj posilnenia a vytrvale vyčkáva na svoju príležitosť. 

    Trochu posilnený sa vírik posúva na ďalšiu úroveň - vír. Vír je už trochu iná káva, tam sa už totiž začína prejavovať jeho húževnatosť, pretože sa formuje jeho akoby vlastná túžba po ovládaní. Už chce zasahovať do diania, ale ešte stále sa dá ustrážiť a silou vôle mať vír pod kontrolou. Tu sa však vyžaduje istý stupeň sebakontroly, bez ktorej to nejde. Táto fáza je ideálna pre tréning svojho odhodlania ovládať svoj hnev. Isto, pokušenie a chuť vyliať si na niekom hnev je veľmi silná, ale človek si ešte stále uvedomuje, že niektoré veci prosto nestoja zato. Vír však, nanešťastie, patrí k najvytrvalejším fázam, pretože je oveľa ľahšie potlačiť vírik, a bez problémov nechať rozplynúť vánok. 

  Poslednou fázou, najničivejšou zo všetkých je veterná smršť. Tu už ľudské sebaovládanie málokedy postačí. Prejavuje sa veľmi intenzívne a prudko, bez akéhokoľvek varovania a prináša so sebou častokrát pre človeka aj fatálne následky. V sekunde dokáže zbúrať všetko, čo človek dlhodobo budoval, či už vzťahy, pozície, dôveru. Je to komplikovaný proces, ktorý sa prejavuje veľmi individálne. Najčastejšie ide o prejav agresivity, ale nie je výnimočný ani emočný výlev v podobe sĺz, výčitiek, beznádeje. Na prekonanie veternej smršte je potrebný celý súbor niekoľkých faktorov na jej "spacifikovanie". 

Ako sa teda vysporiadať s hnevom?

    Prvou a najdôležitejšiou vecou na vysporiadanie sa s hnevom je schopnosť prejaviť svoj hnev, ale v rámci ľudskosti. Áno, je oveľa zdravšie prejaviť svoj hnev ako ho potlačiť. Potláčanie emócii predstavuje niečo čo je v protiklade s prírodou, bráni prirodzenému správaniu sa človeka, preto je veľmi dôležité nechať svoje emócie vyplávať na povrch a možno tým poukázať na niečo, čo nie je v poriadku, s čím nesúhlasíte, alebo čo vás trápi. Hromadenie emócii vo svojom vnútri iba umocňuje ich neskorší nepriaznivý prejav, ako je to predovšetkým v prípade hnevu. Potrebné je brať ohľad na možno celkom nevinných ľudí vo svojom okolí, ktorí boli len v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Veď ani vám by sa nepáčilo, keby si na vás niekto z nenazdajky vylial svoj hnev. Ak je situácia naozaj zlá, častokrát sa stiahnem do úzadia, a buď osamote alebo v prítomnosti svojich naozaj blízkych osôb prejavím svoje rozhorčenie. Nesnažím sa nikoho obviňovať, iba nahlas vyjadrím všetky veci, ktoré ma trápia, nechám plynúť svoje myšlienky, ktoré navonok  možno nemajú nijaký súvis, ale dlhodobo živili môj hnev. U mňa sa stretnete aj s hlasným prejavom - krikom. Nemyslím tým šialené kričanie, iba krátky  hlasný prenikavý výkrik, ktorým sa zo mňa vyplaví nahromadené napätie. Jeden z najlepších spôsobov aké poznám. Ak vám to pripadá nepríjemné alebo nevhodné, skúste kričať do vankúša, poskladanej bundy, atď., tie hlasitosť výkriku tlmia. 

    Druhou záležitosťou je vyhľadanie zdroja hnevu. Toto je dosť komplikované, ale ide o veľmi účinný prostriedok na predchádzanie, ovládanie a eliminovanie hnevu. Hoci to so sebou prináša mnoho nepríjemností, aj tak vám to odporúčam. Vyhľadanie a skúmanie dôvodov nás totiž častokrát môže priviesť k prekvapivým záverom. Môžme odhaliť skryté krivdy z minulosti, ktoré nás ťažia a tým v našom podvedomí ovplyvňujú naše rozhodnutia. Čím skôr nájdeme zdroje hnevu, tým rýchlejšie a efektívnejšie s nimi dokážeme bojovať. V mojom prípade ide o najťažšiu úlohu pri vysporiadaní sa s hnevom, pretože cítim tú záťaž, ktorú so sebou prináša poznanie týchto príčin, napriek tomu na tom intenzívne pracujem. 

     Treťou vecou je tréning svojho sebaovládania. V prvých dvoch fázach hnevu ide o pomerne jednoduchú záležitosť, pretože náš hnev ešte nenabral na svojej intenzite a jeho prejav ani nemá také vážne následky. Najčastejšie sa dá neutralizovať práve úprimným rozhovorom. Viem, omieľané všade dookola, ale mne to naozaj pomáha. Jednoducho prejavím svoju nespokojnosť niekoľkými slovami, a už len tým uľavím na svojej duši. Ak sme k tomu všetkému vo svojom okolí obdarení úprimnými ľuďmi, ktorí nás ochotne vypočujú a chcú nám pomôcť, tým je zdolanie hnevu jednoduchšie. V prípade tretej fázy ide o komplikovanejší proces, avšak podľa mojich skúseností sa tu naozaj viditeľne prejavuje  malichernosť niektorých situácií. Jednoducho človek musí dospieť k tomu, čo naozaj stojí za ten hnev a čo je iba nafúknutá prázdna bublina. Poctivým tréningom je prinášanie správnych rozhodnutí čoraz jednoduchšie. Pokiaľ ide o vrcholovú fázu hnevu, tu je už naozaj ťažké akékoľvek sebaovládanie, napriek tomu sa snažme veci vyventilovať a čo najskôr sa upokojiť, hoci to nie je vždy možné. V tom dobre pomôžu trpezliví priatelia.

    Nakoniec tu mám ešte niečo. Dobrá správa je, že v mnohých prípadoch, ako to už býva, aj tu po búrke vychádza slnko. Človek po výleve hnevu cíti akési zadosťučinenie, pocit odľahčenia a u niektorých sprevádzaný aj výčitkami svedomia nad intenzivou prejavu hnevu voči svojmu okoliu. Ale je to celkom normálne. Sme ľudia a to, že som si dnes vyliala zlosť na niekom, sa zajtra zopakuje u niekoho iného. Rozdiel je len v tom, že ja som sa dnes rozhodla, že nabudúce už budem proti hnevu bojovať. 

    Viem, že mnohí po prečítaní príspevku isto pokrútili nesúhlasne hlavami a v podstate som tomu aj rada, lebo by mi prišlo veľmi zvláštne, keby mal každý rovnaký názor na hnev ako ja. Stále si myslím, že má každý právo na svoj názor, nech je akýkoľvek. Tento bol práve môj. 

Mary Rose